Predpoveď pre Slovensko · Open-Meteo

🌡️ Tlak vzduchu a jeho zmeny

Dnes sa tlak mení mierne, najviac v Bratislave, kde za deň klesne o 3,0 hPa. V Bratislave je teraz 1028 hPa, o 15 hPa nad normálom 1013 hPa; tlak za 24 h klesol o 0,1 hPa. Tabuľka nižšie má všetky krajské mestá aj očakávanú zmenu na ďalších 24 hodín.

Tlak v krajských mestách (hladina mora)

Aktuálny tlak prepočítaný na hladinu mora, zmena za uplynulých 24 h a očakávaná zmena na ďalších 24 h
MestoTerazΔ uplynulých 24 hΔ ďalších 24 hHodnotenie
Bratislava1028 hPa−0,1 hPa−3,0 hPa△ mierna zmena
Trnava1027 hPa−0,4 hPa−2,5 hPa✅ stabilný
Trenčín1028 hPa−0,3 hPa−2,3 hPa✅ stabilný
Nitra1026 hPa−0,4 hPa−2,1 hPa✅ stabilný
Žilina1028 hPa−0,6 hPa−2,5 hPa✅ stabilný
Banská Bystrica1026 hPa+0,2 hPa−1,4 hPa✅ stabilný
Prešov1026 hPa−1,0 hPa−0,9 hPa✅ stabilný
Košice1026 hPa−0,5 hPa−1,5 hPa✅ stabilný

✅ stabilný (zmena do 3 hPa) · △ mierna zmena (3 – 8 hPa) · ⚠️ výrazná zmena (nad 8 hPa). Pri otvorení stránky sa dáta prepočítajú živo z Open-Meteo.

Koľko to vlastne je. Tlak klesá zhruba o 1 hPa na každých 8 metrov nadmorskej výšky, takže výrazná denná zmena 10 hPa zodpovedá výťahu asi o 80 metrov, teda o desať poschodí. Front teda urobí za deň to, čo výjazd na kopec za pár minút. Rozdiel je v rýchlosti a v tom, že pri fronte sa mení aj vlhkosť, vietor a teplota naraz.

Tlak a zdravie: čo hovoria dôkazy

Prehľadová štúdia z roku 2025 prešla 979 prác a do rozboru pustila 14 z nich. Záver je striedmy a stojí za doslovné zopakovanie: pokles tlaku a rýchle zmeny sa v časti prác spájali s vyššou frekvenciou migrenóznych záchvatov, pri intenzite bolesti to potvrdilo len málo prác a pri dĺžke záchvatu žiadna.

Dve čísla z tých prác sú konkrétne. Kimoto a kolektív pozorovali menej záchvatov, keď tlak stúpol o viac než 5 hPa; Katsuki a kolektív našli súvis s poklesom tlaku asi šesť hodín pred začiatkom bolesti. Autori prehľadu zároveň vymenúvajú, prečo sa na to nedá spoľahnúť ako na predpoveď: malé vzorky, 87,9 % žien medzi účastníkmi, údaje z vlastných denníkov a každá práca meraná inak.

Preto tu nenájdete „biotropnú predpoveď“ ani stupne biozáťaže, len skutočný tlak a jeho zmenu. Čo z toho zostáva prakticky použiteľné: ak na počasie reagujete, sledujte rýchlosť zmeny (stĺpce Δ), nie samotnú hodnotu, a ťažkosti riešte s lekárom, nie s barometrom.

Tá istá mierka, o akej hovorí štúdia: najrýchlejší šesťhodinový úsek najbližších 24 hodín vychádza v Bratislave, kde tlak klesne o 3,0 hPa so začiatkom o 09:00. Je to meranie modelu, nie predpoveď ťažkostí.

Zdroj: Impact of Barometric Pressure Changes on the Severity, Frequency, and Duration of Migraine Attacks: A Systematic Review of the Literature, Cureus 2025.

Súvisiace stránky

Časté otázky o tlaku vzduchu

Aký je normálny tlak vzduchu?

Priemerný tlak prepočítaný na hladinu mora je 1013,25 hPa. Bežne kolíše zhruba medzi 980 a 1040 hPa: pod 1000 hPa hovoríme o výraznej tlakovej níži, nad 1030 hPa o silnej výši. Skutočný tlak na stanici je nižší podľa nadmorskej výšky (asi o 1 hPa na každých 8 metrov), preto sa v správach uvádza prepočet na hladinu mora. Optimálny tlak pre človeka neexistuje: vo vysoko položených mestách žijú ľudia pri tlaku trvalo o desiatky až stovky hPa nižšom. Citliví ľudia reagujú skôr na rýchlu zmenu než na samotnú hodnotu.

Čo je tlaková záťaž a ako ju tu zistím?

Tlaková záťaž nie je meraná veličina a jednotnú definíciu nemá. Zvyčajne sa ňou myslí rýchla zmena tlaku pri prechode frontu. Najbližšie k nej je stĺpec Hodnotenie v tabuľke: stabilný pri zmene do 3 hPa za deň, mierna zmena pri 3 až 8 hPa, výrazná nad 8 hPa. Hranice sú naše a slúžia na orientáciu, nie ako zdravotná norma. Prvá veta stránky každý deň povie, či sa tlak nad Slovenskom mení a kde najviac.

Môže zmena tlaku spôsobovať bolesť hlavy?

Dôkazy sú zmiešané a prehľadová štúdia z roku 2025, ktorá prešla 979 prác a rozobrala 14 z nich, to zhrnula takto: pokles tlaku a rýchle zmeny sa v časti prác spájali s vyššou frekvenciou migrenóznych záchvatov, pri intenzite bolesti to potvrdilo len málo prác a pri dĺžke záchvatu žiadna. Konkrétne čísla z tých prác: menej záchvatov pri vzostupe tlaku nad 5 hPa a súvis s poklesom asi šesť hodín pred začiatkom bolesti. Autori zároveň upozorňujú na malé vzorky, prevahu žien (87,9 %) a údaje z vlastných denníkov, takže sa z toho nedá robiť predpoveď. Ak na počasie reagujete, sledujte rýchlosť zmeny, nie absolútnu hodnotu, a bolesti riešte s lekárom.

Ako veľká zmena tlaku je vlastne veľká?

Tlak klesá približne o 1 hPa na každých 8 metrov nadmorskej výšky, takže výrazná denná zmena 10 hPa zodpovedá výstupu asi o 80 metrov, teda desiatim poschodiam. Cesta autom z Bratislavy (asi 140 m) na Štrbské Pleso (1 346 m) znamená pokles asi o 135 hPa, teda trinásťkrát viac, než urobí výrazný front za celý deň, a to za pár hodín. Pri fronte sa navyše mení aj vlhkosť, vietor a teplota naraz, takže samotný tlak je len jedna zo zložiek.

Kedy sa tlak mení najrýchlejšie?

Pri prechodoch frontálnych systémov a hlbokých tlakových níží. Na Slovensku je to najčastejšie od jesene do jari, keď sa cez strednú Európu presúvajú atlantické níže. Vtedy tlak klesne alebo stúpne aj o 10 až 15 hPa za deň. Letné zmeny bývajú pomalšie, výnimkou sú búrkové situácie.

Čo znamená stúpajúci a klesajúci tlak pre počasie?

Zjednodušene: klesajúci tlak signalizuje blížiaci sa front alebo níž: pribúda oblačnosť, vietor a zrážky; stúpajúci tlak znamená nástup výše so stabilnejším a pokojnejším počasím (v zime ale aj inverzie a hmly). Rozhodujúca je rýchlosť zmeny, nie samotná hodnota.